Podľa legiend je staršia ako ľudstvo – pod menom Ambrózia ju pili už antickí bohovia a poznala ju každá prastará civilizácia, čo za niečo stála. A keďže naši Slovania veru za voľačo stáli, tento nápoj sily, odvahy a lásky nebol cudzí ani im.
Ak zabudneme na bohov a spýtame sa vedy, odpovie nám, že medovinu ľudia poznali už v Afrike, pred 20 000 až 40 000 rokmi.
V sezóne sucha včely obsadzovali diery v baobaboch, a keď prišlo obdobie dažďov a med sa zmiešal s vodou a kvasinkami z prírody, zmes fermentovala a vznikol prvý alkoholický nápoj na svete.
Ľudia neskôr preniesli včely so sebou na iné kontinenty, a doniesli si aj kvasinky – tie sa potom začali používať na kvasenie vína aj piva.
Medovina bola obľúbeným nápojom kráľovských dvorov a šlachty, znakom hojnosti a prosperity. V čase stredoveku vznikol aj výraz medové týždne (honeymoon, lune de miel).
Medovina sa dávala ako svadobný dar mladomanželom tak, aby jej mali dosť na celý mesiac po svadbe.
Mladomanželia mali piť medovinu každý deň, aby zabezpečili svojej rodine plodnosť a hojnosť. Ak sa do roka mladým narodil chlapček, dostal medovinár štedrú odmenu.
Medovina mala tradíciu výroby v Číne, Indii aj v Európe. S urbanizáciou však med postupne ustupoval, a napríklad v Európe ho takmer úplne nahradil nový dovoz – cukrová trstina. Med prežíval iba v kláštoroch, kde mnísi chovali včely.
Ďalšou ranou pre medovinu bol nový, industriálny spôsob extrakcie medu. Kým predtým sa med z plástov dostával najmä prostredníctvom teplej vody (a z vody a zvyškov medu potom vznikla medovina), nový mechanický systém nezanechával pri extrakcii medu takmer žiadne zvyšky a medovina začala okolo roku 1800 ešte viac ustupovať.
Posledných dvadsať rokov sa medovina opäť vracia do centra záujmu. Surovina na jej výrobu vzniká ešte ekologickejšie ako pivo alebo víno.
Na med nepotrebujete žiadne ťažké poľnohospodárske mechanizmy, iba starostlivosť včelárov. Včely navyše dodávajú okolitej prírode rovnováhu a opeľujú každé tretie sústo, ktoré jeme.
Včelárstvo začína byť populárne aj v mestách, nielen na vidieku. Po svete vznikajú kluby mestského včelárenia, a aj vo veľkých metropolách ako je New York či Londýn nájdete na mnohých strechách včelie úle.
Včelovina sa vyrába na úpätí Malých Karpát, v Smoleniciach. Neďaleko odtiaľto, v Naháči, boli položené aj základy moderného slovenského včelárstva.
Juraj Fándly tu v rokoch 1801 až 1802 napísal dve knihy o včelách – Slovenskí včelár a O úhoroch aj včelách rozmlúváňí.
Firmu Včelco sme založili v roku 2007 ako traja včelári, kamaráti, ktorých spojil včelársky krúžok na Základnej škole v Trstíne. Ten nám v tom čase otvoril brány k základom včelárstva, láske ku včelám a prírode ako takej. Už vtedy sa začal písať náš príbeh.
Hoci sa po tomto období sa naše cesty na istú dobu rozdelili a včeláreniu a prvým pokusom spojeným s výrobou medoviny sme sa venovali individuálne, popri štúdiu a úplne iných zamestnaniach, láska k včelárstvu nás dala po nejakých rokoch znovu dohromady.
Naša práca nás baví a pomalý rast firmy prijímame s pokorou ako dar, ale aj zodpovednosť. Dobré vzájomné vzťahy, úcta k sebe navzájom, ale aj k prostrediu, v ktorom žijeme, či k ľuďom okolo nás sú pre nás veľmi podstatné.
Hoci nás motivovali aj naše prvé úspechy na súťažiach, ktoré sme už v začiatkoch dosiahli, najväčšou motiváciou bola od počiatku pozitívna odozva ľudí. Vďaka nej sme dospeli až k tomu, že sme sa rozhodli založiť spoločnú firmu a podnikaniu sme sa začali venovať naplno a profesionálne.
Po asi piatich rokoch sme začali plánovať výstavbu prezentačnej budovy na lúke pod Smolenickým zámkom. Pre túto lokalitu sme sa rozhodli úplne spontánne.
Budova je prerobená bývalá farská stodola, ktorá tu stála viac ako 200 rokov. Zdevastovanú, chátrajúcu farskú stodolu sme obnovili, resp. nanovo postavili. Zachovali sme, čo sa zachovať dalo. Tvar budovy, štýl krovu, pôdorys či nosné piliere aj s malebnými nedokonalosťami. Každý jeden nosný pilier bol iný, stodole to však dávalo dušu, a tak sme tieto nedokonalosti zachovali.
V areáli sme postupne dobudovali aj novú stodolu, ktorá slúži ako výroba, začali sme s výsadbou Včelárskej záhrady, pribudla Medová kaviareň a po novom pracujeme aj na ďalších stavbách.
Podstatné pre nás je, že všetko robíme z presvedčenia, pretože nás to baví. Snažíme sa ponúknuť produkt so zážitkom, návštevníkovi v maximálnej miere spríjemniť chvíle strávené v areáli Včelovina, so štipkou edukácie, a to formou priamou, či nepriamou. Okrem toho pracujeme s eko-filozofiou, aby sme náš životný priestor v čo najlepšom stave odovzdali ďalším generáciám.
